Jóga a harmonie

Ako mi joga pomáha nezblázniť sa

Dnes by som chcela naviazať na vetu z minulého príspevku „Aktívna snaha o bezodpadovú domácnosť u nás trvá asi rok, ale zhruba v polovici tejto doby musela podstúpiť razantnú zmenu od extrémneho radikalizmu k vyrovnanému a rozumnému spôsobu života – k čomu mi tiež dopomohla joga (o tom asi v inom článku).“

Jedného dňa prišiel môj muž domov a začal mi rozprávať o istej Američanke, ktorá so svojou rodinou žije tak, že neprodukuje skoro žiadny odpad. A vraj o tom aj napísala knižku. Informácia mi prešla hlavou bez väčšej analýzy a s myšlienkou „veď my predsa odpad triedime“ som jej neprikladala ďalší hlbší význam.

Až keď som raz stála v kuchyni nášho bývalého podnájmu a videla prekypovať obrovský barel na plasty, ktorý sa už túžobne pýtal vyvenčiť, pochopila som, že na tom asi niečo bude. Rýchlosť, ktorou spotrebujeme jednu uhorku sa určite nerovná dobe, za akú sa rozloží jej plastové ošatenie.

Nakoniec som to bola ja, kto nám domov kúpil spomínanú knižku Zero Waste Home (Bea Johnson) a veľmi rýchlo a nadšene som sa pustila do štúdia. Tu niekde začal ten stav, ktorý s odstupom času volám stavom zbláznenia sa. Odjakživa som celkom netrpezlivý človek a keď niečo chcem, tak to chcem hneď. A tak som po večeroch nasávala informácie z knihy, ktorá toho obsahuje až príliš veľa na to, aby to človek zrealizoval za jeden večer.

Nesústredene som preskakovala od kapitoly ku kapitole a nevedela, kde začať. To mám všetko zbytočné vyhodiť, aby som sa potom mohla pochváliť tým, že máme bezodpadovú domácnosť? V tom tá „nula“ pravdepodobne nespočíva…

Nákup potravín sa pre nás stal nočnou morou, pretože môj muž sa v obchode túžobne díval na makovník s bohatou náplňou a ja som mu ho doslova trhala od huby…Takže vznikali hádky, pretože on sa bál, že nebudeme mať čo jesť a ja som nechcela kupovať veci zbytočne balené. Domov sme obvykle prichádzali s poloprázdnou taškou, ja nervózna z toho, že to asi nikdy v živote nedokážeme, muž právom nahnevaný na mňa a moje výmysly (občas som mu za odmenu musela pripomínať, že to celé bol vlastne jeho nápad).

Toto obdobie bolo celkovo dosť hektické, pretože sme obaja mali dve práce a myslieť pri tom na strategické nakupovanie bolo v tej chvíli nadľudským výkonom. Našťastie ma pri živote držala joga, ktorú som praktikovala skoro každý deň, a ktorá mi pomohla nezblázniť sa.

Veľký zlom prišiel, keď sme sa rozhodli presťahovať do bytu, v ktorom žijeme iba my dvaja a náš pes Gery. Konečne sme mali možnosť vyselektovať „staré záťaže“ na jednu kopu (a že tá kopa bola obrovská) a postupne sa ich začať zbavovať. Veľa vecí poputovalo do charity, niečo sa nám podarilo predať alebo darovať, a niečo muselo bohužiaľ do koša. Ale brali sme to ako veľkú a snáď jednorazovú čistku, ktorá sa pri striedmom a uvážlivom nakupovaní nebude opakovať. Aj keď do života môjho muža vstúpil nový strach – že raz rozpredám celý byt. Ale bol to dôležitý krok, ktorý nám pomohol uvedomiť si, koľko vecí v našom živote nepotrebujeme. Niekde v tomto okamihu som si uvedomila, že keď zladím minimalizmus, snahu o redukciu odpadu a filozofiu jogy, bude sa mi žiť tak nejak ľahšie a spokojnejšie.

Možno to teraz bude znieť otrepane, ale joga pre mňa znamená cestu. Joga nikdy nekončí. Jogu žijem, jogu necvičím. (Poznámka autora: Po tom, ako som jeden večer dopísala túto vetu, šla som si čítať knižku, kde som našla veľmi podobnú vetu: „Jóga je bez hranic, je věčná a nekonečná. Jóga je vědomí, jež nikdy nespí, život, jenž nikdy neumírá, světlo, jež září navěky, v tobě i mimo tebe, bez počátku a konce“).

Tiež som to takto nevnímala hneď, ale táto jednoduchosť mi pomohla pochopiť mnoho vecí. Napríklad aj to, že každý jeden krok v snahe o bezodpadovú domácnosť sa počíta. Pretože vždy je pre mňa predstava toho, že tisíc ľudí urobí jeden krok naviac krajšia, ako tá, že ja urobím tých krokov tisíc, ale sama.

Poznám veľa ľudí, ktorí sa o zero waste život začnú pokúšať, ale veľmi rýchlo sa stanú zúfalými a znechutenými. Však kto by nebol znechutený, keď si nemôže dať makovník!

Nechcem, aby to znelo tak, že keď začnete praktikovať jogu, tak zrazu sa u vás doma prestanú hromadiť odpadky a stanú sa z vás minimalisti. Mne joga pomohla spomaliť, nájsť vnútorný pokoj, cítiť sa dobre vo svojom tele a byť spokojná s tým, čo mám. Vlastne sama neviem, ako je to možné, ale skúste to a možno to pomôže aj vám. A možno vám pomôže to, že si každý deň odbehnete desať kilometrov.

A ktoré praktické kroky boli pre nás zásadné v snahe o „vyčistenie“ priestoru, v ktorom žijeme? To zas spíšem v inom článku, pretože tento je už príliš dlhý. Ale ak ste na začiatku svojej cesty (akejkoľvek), skúste sa zamyslieť najprv nad tým, čo vlastne k životu (ne)potrebujete, aby ste boli spokojní?

Published by

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.