Naše prvé kroky k zero waste domácnosti (aneb Naše prvé kroky bez našich stôp) #1

První kroky k zero waste

Tento článok som pôvodne vôbec nechcela písať. Prečo? Pretože nerada opakujem to, čo už niekto napísal (pripomína mi to univerzitné časy, keď som k výskumnej časti mojich diplomiek, musela písať tú teoretickú, ktorá bola viac menej iba odpísaná z iných článkov a učebníc). Rovnako blogov o zero waste a minimalizme je už veľa, preto som si povedala, že články typu „5 krokov k zero waste domácnosti“ písať nebudem. Ale!

Uvedomila som si (resp. muž ma uvedomil), že ak chcem prispieť k nejakej zmene, tak musím osvetu šíriť…pretože to, čo ja považujem za automatické, nemusí niekto iný ani tušiť. A keďže mojim cieľom bolo prepojiť túto problematiku s jogou, dúfam, že stále sa nájde aspoň niekto z komunity jogínov, kto doteraz o čapovanej drogérii, bezobalových obchodoch s potravinami alebo o látkových vreckách na pečivo, nepočul. A možno by počuť chcel.

Takže potom, ako sme sa dozvedeli, že recyklácia je úplne minimum, ktoré môžeme s odpadom urobiť, rozhodli sme sa hľadať alternatívne riešenia, aby sme vzniku odpadu začali predchádzať.

Priznám sa, že nie som typ človeka, ktorý niečo neustále vyrába. Takže nečakajte množstvo receptov na výrobu takých a hentakých krémov, čističov, dekorácií a podobne. A keď si aj niečo vyrobím, obvykle je to veľmi jednoduché, čo pozostáva z pár ingrediencií (najčastejšie ocot, voda, íl, škorica, mydlo, nejaký olej).

Snažíme sa raziť cestu rozumného nakupovania – v obchodoch, kde si donesiete vlastné nádoby, ktoré si naplníte či už potravinami alebo drogériou. Viem, že aj tieto veci musia byť pôvodne v obale, ale vždy sa snažím predajcov pýtať, akú cestu musel daný produkt absolvovať, aby som ho mohla mať doma. Pokiaľ sú to veci, ktoré sa opakovane prevážajú v kanistroch, veľkých plastových nádobách alebo plátenných vreciach, v zásade nemám s kúpou problém. Takže ak ste náhodu vegán (nemyslím to zle) alebo žijete naozaj v ZERO waste domácnosti a hľadáte nejakú ďalšiu inšpiráciu, ako sa zdokonaliť, nehľadajte to u mňa. Som viac zástanca názoru, že veľa ľudí zmôže viac malými krokmi ako naopak. Plus mliečne výrobky nikdy jesť neprestanem.

Tak sa poďme vrhnúť na tie kroky.

Prvý krok – čo sa vyplatí časovo a finančne, to si vyrábame

Aviváž – ocot zriedený s vodou v pomere 1:1. Pôvodne som pridávala aj esenciálny olej, ale na vôni prádla sa to neprejavilo, takže radšej ušetrím 100 Kč za malinkú fľaštičku ničoho. Ocot bol ešte donedávna problém, pretože ho čapovaný nepredávali, čo sa pred pár týždňami zmenilo. V Bezobalovom obchode v Brne už ocot čapujú a najlepšie na tom je, že je to ocot brnenský. A nemusíte sa báť, prádlo vám po octe smrdieť nebude. Keď sme aviváž kupovali, tak sme za ňu dávali od 70 do 150 Kč (tie v eko kvalite), ocot stojí koľko? 7 Kč za liter? Inak pre tých, ktorí skutočnú voňavú aviváž nutne potrebujú, v brnenskej Bráně ke zdraví si ju môžete načapovať.

Prací prášok – postrúham pevné mydlo na pranie od Naturinky spolu s pracou sódou (pomer 1:1). No pracia sóda je príliš agresívna, preto ju asi inak ako v plastovom obale nekúpite. Takže prášok kupujem v Bráně ke zdraví, ktorý je eko a vyhovuje aj mojej občas ekzematickej pokožke.

Pleťová voda – výroba sa odvíja od toho, čo máme aktuálne doma. Väčšinou vylúhujem levanduľu, zelený čaj a ovsené vločky v horúcej vode a pridám pár kvapiek obvykle mätového esenciálneho oleja (cítim sa potom mega sviežo!). Pre problematickú pleť by som pridala nejaký alkohol, rozpolila tobolku oleja z púpalky a pridala do pleťovej vody.

Zubná pasta – prvý pokus bol z jedlej sódy a kokosového oleja, čo nebolo veľmi chutné, ani príliš citlivé k našim zubom a ďasnám. Z času na čas urobím zmes z bieleho ílu (ten síce kupujem v plaste, ale je ho veľké množstvo a zásoby vydržia určite dlhšie ako jedna tuba kupovanej pasty), škorice, vody a kvapky mätového oleja. Nanášame na bambusové kefky. Občas vymeníme za kupovanú pastu, momentálne ajurvédsku, ktorej obal je bohužiaľ klasický. Ale vzhľadom na to, že za celý život mám iba dva kazy, chcem si kvalitu zubov udržať, aby som za ich opravu nemusela dávať tisíce. Navyše, bohvie čo za materiál sa spotrebuje u zubárov.

Krém – ten som si zatiaľ robila iba raz, je to taký ten extra mastný krém, ktorý používam aj na impregnáciu a čistenie kožených topánok. Vyrábala som ho z včelieho vosku, kokosového oleja a cédrového esenciálneho oleja. Mám ho už skoro rok, ale nepoužívam ho príliš na tvár, na to je príliš mastný. Ale pekne hojí ranky, prípadne ho používam po holení nôh alebo na lakte a chodidlá v zime.

Čistič na jogamatku – starkého domáca pálenka (dúfam, že by bol rád, ak by videl, že konečne viem oceniť jej kvalitu) zmiešaná s vodou a esenciálnymi olejmi (mäta, tea tree, eukalyptus).

Ostrekovač okien do auta – to vymyslel môj mega manžel, ktorému vždy ostrekovač dochádza a nechce sa mu ísť kupovať nový. Myslím, že naposledy len zmiešal zbytok destilky s octom. Destilku sme mali bohužiaľ v PETke, ale nabudúce asi skúsime obyčajnú prevarenú vodu, pri mrazoch do toho pridáme alkohol a kvapkou saponátu na riad asi nič nepokazíme. Osobne mi extra prevoňané kupované ostrekovače vadia, pretože mi v aute často býva „šófl“ a v tej chvíli mi prekáža aj voňavka.

Jogurty – bez jogurtov by môj život nebol život, takže to bol zásadný problém. Začali sme kupovať jogurty v skle, no po nejakej dobe sa nám doma nahromadilo toľko prázdnych pohárov, že sme ich museli prevážať na Slovensko, aby sa využili na zaváranie. Ale cena týchto jogurtov tiež nie je najnižšia a tak sme sa pustili do výroby domácich. Zo začiatku sme z toho boli nadšení, ale po nejakej dobe sme si uvedomili, že tento proces je asi dosť energeticky a aj časovo náročný. Najprv sme si museli ísť do mliekomatu načapovať mlieko (ak sme nechceli kupovať v obale), ktorý nemáme zrovna v blízkosti, kúpiť aspoň jeden klasický jogurt z obchodu (aby sme získali živé kultúry). Mlieko sme z hygienických dôvodov museli prevariť, potom počkať kým sa ochladí cca na 40 °C (aby sme nezabili jogurtové baktérie), pridali sme do mlieka kúpený jogurt. Túto zmes sme pridali do sterilných sklenených nádobiek, dali do trúby max. na 50 °C a nechali v nej žiť vlastným životom asi šesť hodín. Čudujte sa svetu, ale jogurty neboli veľmi husté a chuťovo to tiež nebol žiadny zázrak. Navyše som istú dobu mala podozrenie na alergiu na čerstvé kravské mlieko a tak sme sa rozhodli, že jogurty v našej domácnosti zostanú obalovou komoditou, spolu s mliekom, ktoré zatiaľ kupujeme v tetrapakoch. Zároveň mi po tomto lete jogurty už tak veľmi ani nejdú na chuť, takže sme namiesto ich výroby o niečo viac obmedzili ich množstvo.

Puding – zase úžasný nápad Tonyho! Najviac nás rozčuľujú obalové materiály v zložení C/PAP, ktoré pre recykláciu nie sú vhodné. Takže puding, krupicová kaša, vanilkový cukor, škoricový cukor a kypriaci prášok sa pre nás stali veľkou výzvou. Niekedy je najlepšie pozrieť si zloženie produktu a ani nemusíte hľadať zložité recepty na internete. Puding sme preto nahradili krabicou škrobu, z ktorého môžeme vyrobiť puding rôznej príchute – bez farbív a umelých dochucovadiel.

Džem – tento rok sme prvýkrát vyrábali aj džem, pretože sme dostali veľké množstvo marhúľ. Možno nebol hustý ako ten z obchodu, ale vieme, čo v ňom bolo – a to práve marhule a nie jablká ochutené nejakým marhuľovým práškom.

A na záver látkové vrecká, do ktorých nakupujem – tie som ušila zo zbytkov látky, ktoré mám doma z obdobia, kedy som sa učila (a stále učím) šiť.

Sem tam nám vyrobím domácu pleťovú masku (obvykle zloženú z jogurtu, vločiek, oleja), prípadne peeling z oleja a cukru alebo himalájskej soli. No moja pleť je dosť náročná a nesadne jej len tak niečo, preto som zatiaľ ideálne zloženie a konzistenciu pleťových výrobkov nenašla a stále si ich kupujem (prípadne ešte míňam staré zásoby, ktorých je dosť).

Takto sme teda postupovali úplne na začiatku – minuli najprv zásoby toho, čo sme mali doma a namiesto návštevy obchodu sme sa pustili do výroby toho, čo sme vyrobiť dokázali (viac menej z bežných surovín, ktoré máme doma vždy). Myslím si, že to vlastne nie je žiadna veda (možno občas chémia), niečo tým ušetríte (niekedy to skúsim asi spočítať) a v konečnom dôsledku z toho budete mať radosť 🙂

O ďalších krokoch sa dočítate v príspevku, ktorý ešte nie je na svete, a v ktorom vám prezradím, čo všetko nakupujeme bez obalu, čoho sme sa vzdali, a čo naopak bez obalu nakúpiť nedokážeme (alebo čomu zatiaľ nevieme odolať).

Dovtedy môžete niečo minúť a nahradiť vlastnou výrobou! 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d bloggers like this: