Jóga v Indii

Za jogou do Indie? Áno aj nie.

Mnohí z vás sa ma pýtajú, či sme v Indii navštívili lekcie jogy. A ak áno, tak aké to bolo, koľko inšpirácie som si priniesla a či vôbec nejakú. A tak som sa rozhodla napísať tento článok a trošku oprášiť zanedbané stránky blogu.

Do Indie sme primárne za jogou nešli (jedine na posledný týždeň našej cesty sme si naplánovali pobyt v známom Šivananda ašráme). Proste sme si chceli vyskúšať, aké to je cestovať mesiac len s tým najpotrebnejším, vidieť trochu inú kultúru a zároveň si odškrtnúť kolónku “svadobná cesta”. A možno sa tak trošku uistiť v tom, že žijeme v správnom čase, na správnom mieste.

Svatební jóga

Veľmi nám bola vychvaľovaná Kerala, štát v južnej Indii. A tak sme vybavili všetko potrebné a v apríli sa vydali na cestu. Bez nejakých veľkých plánov a očakávaní. Od nášho návratu už prešiel nejaký ten piatok a moje myšlienky sa postupne utrieďujú a dojmy doznievajú.

Za celý mesiac sme vyskúšali štyroch lektorov jogy. Každý samozrejme úplne iný. S iným prístupom k joge.

1: Kumily v zajatí dychu.
V meste Kumily nám bol doporučený lektor hatha jogy, veľmi tichý a hĺbavý človek. Čakali nás štyri individuálne lekcie, vždy ráno od 6:00. Padajúce mangá a opice na našej streche nám aj tak nedali spať, tak čo by sme si neprivstali.

Začali sme pranajámou, takže technikami dychu. Musím priznať, že vedome dýchať a niekedy aj nedýchať (pri zádržiach dychu) je pre mňa ráno veľmi náročné. Zároveň bez akéhokoľvek rozhýbania sa. Veď aj Patandžali v jeho 8-stupňovej ceste k osvieteniu, píše najprv o morálnych pravidlách (Jáme a Nijáme), následne o Ásánách a až štvrtú časť tvorí dych a teda Pranajáma. Počas polhodiny nepretržitého dychu som musela trochu podvádzať, pretože sa vždy riadim vlastnou intuíciou a tá mi našepkávala, že toto nebude úplne zdravé a bezpečné. A vlastne, v tú chvíľu pre mňa ani fyzicky možné. Potom nasledovalo niekoľko kôl pozdravu Slnku a pár vybraných ásán. No a samozrejme záverečná relaxácia.

Tento učiteľ patril k tým nekontaktným, ktorí vás jednoducho nechajú byť. V rytme vlastného dychu, so svojím telom, so svojou mysľou. Vlastne vo mne nezanechal žiadny negatívny ani pozitívny dojem. Predal nám jeho znalosť a my sme to nehodnotili, nechali sme jogu pôsobiť na naše telo.

Zo štyroch lekcií boli nakoniec iba dve, čo sme neskôr pochopili, že je v Indii bežné. Vždy sa niečo prihodí a plány sa zmenia. Aj preto sme veľmi neplánovali 🙂

2: Romantika na streche
Varkala je krásne prímorské mesto, ktoré doslova jogou žije. Každý druhý hotel vás láka reklamami na open classy, ktoré sa konajú niekoľkokrát denne. Ale pozor, nie mimo sezónu. A my sme zrovna toto obdobie na návštevu Keraly zvolili. Ako nám bolo povedané, všetci dobrí učitelia odišli na sever, kde sezóna zrovna prepukla. Našťastie mi kamarátka doporučila školu, kde si ona robila svoj inštruktorský kurz. Sláva výletu, dostať sa do open classu bolo naozaj možné a tak sme jedno upršané a ufúkané popoludnie vyrazili.

Varkala

Lekcia to bola veľmi príjemná, miestami náročnejšia, miestami viac relaxačná. Celkovo sa mi páčilo, že nemala klasickú skladbu (dych, fyzická aktivita, relax), ale bola to skôr fyzická aktivita, prekladaná sem tam dychovou technikou, sem tam ľahkým oddychom v pozícii mŕtvoly. Začala aj končila spevom mantier, čo bolo skutočne krásne.

Tento učiteľ bol už o čosi viac kontaktnejší a z času na čas sa nám dostalo pozornosti v podobe “dopomoci” v pozícii. Ale znovu to bolo skôr o vnímaní vlastného dychu a tela v priestore. Dovolím si tvrdiť, že priaznivci našej powerjogy by tu našli to, čo hľadajú. Dynamiku, flow, ale aj fitnesss, pretože, keď je vonku 35° C, tak sa určite zapotíte 🙂

3: Bez blaženosti s Nirvána jogou
Vo Varkale sme strávili viac dní, preto sme sa rozhodli vyskúšať aj viac učiteľov. V jednom z hotelov, v ktorom sme pár nocí strávili, ponúkali hosťom Nirvána jógu. Dohodli sme si teda lekciu na ďalšie ráno a boli plní očakávaní, či sa nám tej blaženosti dostane. Ráno už na nás na streche hotelu čakal mladý, sympatický chalanisko, ktorý sa s nami hneď dal do reči.

Samotná jóga bola asi najviac odlišná zo všetkých jóg, ktoré som zažila – v Indii aj v Európe. Jej súčasťou nebol pozdrav Slnku ani veľa iných, všeobecne známych ásán. Začiatok mi pripomínal sériu cvikov na rozpohybovanie kĺbov (známu ako Pavanamukta séria), ktorá je podľa môjho názoru dosť často na lekciách zanedbávaná. Sú to cviky, ktoré majú postupne zahriať naše telo a pripraviť ho na náročnejšiu fyzickú prax a následne na pranajámu. Na prvý pohľad to síce mohlo pripomínať cviky z materskej škôlky, ale musím uznať, že ja som sa po tejto lekcii cítila veľmi príjemne, ľahko a nie príliš unavene a zničene na celý nasledujúci deň.

Vlastne sa nám táto joga zapáčila tak veľmi, že sme začali zvažovať, že sa jej budeme venovať počas nášho výletu viac. Naplánovali sme si s naším učiteľom ešte niekoľko lekcií, ktoré obsahovali aj meditáciu a hlbokú relaxáciu. Začali sme premýšľať, že plánovaný výlet do komerčného Šivananda ašrámu odvoláme a pôjdeme na pár dní do malého ašrámu Nirvana jogy, ktorý rovnako leží v hlavnom meste Trivandrum.

Osud to ale takto nechcel, pretože niekoľko nasledujúcich okolností nás od návštevy nakoniec odradilo. Náš učiteľ dostal otravu z jedla a naše lekcie odvolal, v ašráme sa zrazu konal detský tábor a my sme zistili, že by na nás aj tak nikto nemal čas. Respektíve mal, ale aj tak by sme v ňom nemohli žiť kvôli nedostatku miesta. Nirvána sa nekonala 🙂

A tak sme stále viac a viac začali pochybovať a premýšľali sme, kam sa na našej ceste vydáme ďalej.

4: Keď joga bolí
V tom som si spomenula, že som pred našou cestou dostala ešte jeden tip na učiteľa Shambhua v meste Kovalam. Na základe predchádzajúcich skúseností sme si radšej pred cestou overili, či Shambhu skutočne v Kovalame bude a hlavne, či bude mať na nás čas. Po pozitívnej odpovedi sme sa teda vybrali do tohto čarovného prímorského mestečka.

Výhodou bolo, že Shambhu je zároveň majiteľom hotela a tak sme to mali všetko na jednom mieste. Príjemné ubytovanie a ranné lekcie jógy. Dohodli sme sa, že zostaneme na štyri dni.

Ďalšie ráno sme už stáli pripravení na podložkách a spoločnosť nám robil ešte jeden manželský pár a dve roztomilé fenky – Emma a Alissa. No a teraz k tej samotnej joge…

Jóga v Indii

Bolo to náročné. Bolo to intenzívne. Bolo to bolestivé. Prekonávajúce limity vlastného tela, ale hlavne vlastnej mysle a vlastného ega. Bolo to prvýkrát, čo ma joga dokázala rozplakať. Doteraz neviem prečo. Tuším ale, že to na jednej strane bolo z intenzívneho uvoľnenia niektorých skrátených a zablokovaných častí môjho tela, na strane druhej z poznania, že cesta jogy je veľmi dlhá, nekonečná, a že ja som iba na jej začiatku. Pocit to bol ale veľmi príjemný a oslobodzujúci.

Jóga v Indii

U Shambhua sme nakoniec zostali skoro dva týždne (až do konca nášho indického dobrodružstva). Každý deň sme sa stretávali dvakrát. Ráno na verejnej lekcii, ktorá vždy začínala pranajámou a mantrami, pokračovala fyzickou praxou a končila relaxáciou. Večer sa nám venoval individuálne, pomáhal mi “uchopiť a pochopiť” náročnejšie ásány a učil môjho muža, ako mi môže pomáhať s vlastnou praxou doma. Naučil ma dýchať, respektíve venovať dychu ešte väčšiu pozornosť, ako som mu venovala dovtedy.

Jóga v Indii

Vďaka tejto skúsenosti nás vôbec nemrzelo, že sme si nakoniec nezažili onú posvätnú atmosféru ašrámu (dokonca ani dlho plánovaného Šivananda ašrámu). Myslím si, že som u Shambhua našla presne to, čo som hľadala. To, akým smerom chcem posunúť vlastnú prax, ale aj prax mojich “študentov”. A aj keď sme v mnohých veciach mali protichodné názory, aj to mi pomohlo postupne vytvarovať svoju cestičku, ktorá mala začať po návrate do Brna.

Taká bola naša skúsenosť s jogou v Indii. Štyria úplne náhodní učitelia, štyri totálne odlišné jogy a mnoho mnoho rozdielnych dojmov a zážitkov.

Joga je obrovská asi tak, ako India. Nikto z nás nikdy neodhalí všetky ich zákutia. A preto som sa aj ja snažila prijímať všetko tak, ako to ku mne prichádzalo. Bez predsudkov a hodnotenia. Niekedy to nebolo jednoduché, ale verím tomu, že som si z toho zobrala to najlepšie.

Jóga v Indii

Takže ak aj vy plánujete cestu do Indie a vašim cieľom je joga, tak si to radšej neidealizujte a buďte pripravení na to, že nie vždy lektor dorazí 🙂 Nie vždy bude lekcia v súlade s tým, čo ste sa naučili doma. A nie vždy sa vaše plány skutočne zrealizujú.

A ak o Indii ani nesnívate, tak tiež nerobíte chybu, pretože je dosť možné, že niekde “tam blízko” je učiteľ, ktorý čaká na to, že otvoríte dvere jeho “ašrámu” a je pripravený predať vám to najlepšie zo seba.

Namasté.

Published by

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.