Svatební den

Ako na svadbu minimalisticky – časť prvá

Za chvíľu to bude rok, čo sme si s Tonym povedali áno a ja som sa rozhodla na túto chvíľu trošku viac zaspomínať. Bojím sa, že o pár rokov si už možno nevybavím niektoré detaily a to by ma mrzelo. Hlavne z toho dôvodu, že našu svadbu a jej prípravy sme si neskutočne užívali. Nespomínam si na žiadny stres, hystériu alebo hektické udalosti (až na moju tehotnú sestru – takto si overujem, či číta moje články, haha!) A tak to aj bolo. Za štyri mesiace sme stihli svojpomocne (samozrejme spolu s našimi rodinami) pripraviť krásnu a príjemnú svadbu, na ktorú ešte doteraz radi a často spomíname.

Od začiatku sme sa zhodli v tom, že chceme malú a minimalistickú svadbu len v kruhu najbližších. Že nechceme míňať peniaze na žiadne premrštené dekorácie, grafické práce alebo nedaj bože na svadobné koordinátorky či agentúry. Chceli sme čo najviac vecí urobiť sami alebo požiadať blízkych o pomoc tak, aby svadba bola pre všetkých veľmi osobná, útulná a „príbeh hovoriaca“.

Prstene
Tony ma o ruku požiadal v apríli minulého roku a keďže sme v podstate nemali na čo čakať, rozhodli sme sa termín svadby stanoviť na september roku toho istého. Som Tonymu veľmi vďačná za to, že sme zásnubný prsteň šli vyberať spoločne a že tak rešpektoval moju extrémne vyberavú povahu. V deň zásnub som teda miesto prsteňa dostala krásnu gerberu. Nie že by som nemala rada prekvapenia, ale prstene som dovtedy nenosila a chcela som si byť istá, že ten zásnubný aj snubný nosiť budem rada.

 

Prsteňov sme videli niekoľko, ale nakoniec sme ten zásnubný vybrali u pani Barbory Vodovej v maličkom zlatníctve v brnenskej Slatine. Obom nám padol do oka veľmi jemný zlatý prsteň s ružovým korálom (geológovia v nás sa nezaprú). Nosím ho naozaj rada a pri pohľade naň si vždy zaspomínam na toto pekné obdobie.

Zásnuby

Podľa obrázku usudzujem, že Tony možno pozitívnu odpoveď nečakal 🙂

Obrúčky sme chceli takisto zlaté, úplne obyčajné, hladké a bez kamienkov. Na naše veľké prekvapenie nám toto splnila Tonyho mamina, keď nám podarovala ich staré obrúčky, ktoré už s Tonyho ocinom nenosili. Tú Tonyho sme museli dať zmenšovať a celkovo trochu esteticky upraviť (Tonyho otec pracuje na stavbách), moju stačilo len vyleštiť a bola pripravená na svadobný deň. Na obidve sme si ešte nechali zvnútra vyryť niečo pekné a takto jednoducho sme prstene mali nakoniec „z krku“.

Sloboda s rozlúčkou
Rozlúčka je tiež časť našej „predsvadby“, na ktorú spomínam veľmi rada. Tony sa na jednu noc presunul do Bratislavy za svojím svedkom a ja som zostala v Brne, kde ma navštívili tri najlepšie kamarátky zo školských čias.

Prvý večer sme strávili v útulnej kaviarni Café Le Petit (vtedy som ešte netušila, že tematika Malého princa bude aj naďalej súčasťou našej svadby). V sobotu mi dievčatá pripravili príjemný a z časti tajný program (to najlepšie malo prísť k večeru). Cez deň sme si urobili výlet na hrad Veveří a lodičkou sa zviezli späť k brnenskému prístavisku. Dali sme si dobrý obed a potom sme sa presunuli niekam (v tej chvíli so netušila kam a začínala som z toho byť nervózna).

Rozloučka se svobodou

Bola som príjemne prekvapená, keď som zistila, že na hodinu budeme uväznené v alchymistickom laboratóriu, kde sa pokúsime oslobodiť Homunkula. Takže som sa prvýkrát zúčastnila únikovej hry a odvtedy ma to chytilo tak, že som do toho zasvätila aj Tonyho a únikovky navštevujeme vždy, keď môžeme.

Večer sme sa už stretli aj s Tonym a s jeho svedkom a strávili sme príjemný čas v čajovni aj s ďalšími kamarátmi. Ráno sme si šli nostalgicky zahrať basketbal, čo ma usvedčilo v tom, že som urobila dobre, keď som svoju „basketbalovú kariéru“ ukončila už v skorom veku.

Doteraz som vďačná za to, že moja rozlúčka so slobodou bola takto krásne magická a som rada, že to – snáď – postupne začnem dievčatám oplácať.

A keďže ja sama nerada čítam extrémne dlhé blogové príspevky, rozhodla som sa, že tu prvú časť článku ukončím. Čoskoro sa môžete tešiť na druhú časť, v ktorej sa dozviete niečo o našom oblečení, výzdobe a ďalších prípravách, ktoré by sme určite radi niekedy zopakovali (milí priatelia, toto je výzva pre vás všetkých slobodných).

Published by

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.