Radosť

Robiť ľuďom radosť, len tak (pre radosť)

Včera som v prízemí nášho paneláku vystrašila suseda. Cielene som sa postavila za stenu a keď zišiel dolu schodmi k hlavným dverám „skočila som mu do úsmevu“ a vybafla naňho zvučné „bu“. Až potom prišlo bleskové uvedomenie si, že obeťou môjho malého žartu nebol môj manžel, ale nič netušiaci pán sused. A tak som ho zavalila spŕškou ospravedlnení a vysvetlení, že som čakala môjho muža a že ma to samozrejme veľmi mrzí. No trhalo mi kútikmi, pretože uznajte, koho by to nepobavilo. Veľmi mi odľahlo, keď sa sused úprimne zasmial a považoval môj vtip za vydarený, pretože uznal, že sa zľakol.

Celú príhodu som potom vyrozprávala cestou na šalinu manželovi, kedy sme sa už obaja oddávali hrdelnému rehotu. Zároveň som tak trošku začala dúfať, že som možno susedovi spravila dobrú náladu a že snáď historku povie niekomu doma a zasmeje sa na nej ešte viackrát. Aspoň ja by som to určite urobila.

Táto historka sa stala deň po tom, ako som premýšľala doma nad tým, čo mi do života priniesla joga. V poslednej dobe som si sama na seba začala totiž všímať, že som otvorená cudzím ľuďom, že mi nerobí problém len tak sa prihovoriť niekomu neznámemu alebo prehodiť s ním pár slov. Pre niekoho je to asi normálna schopnosť, ale ja som veľký introvert a podobné situácie mi vždy robili problém (akože fakt veľký).

Na lekcie mi dennodenne prichádzajú noví ľudia, každý so svojou náladou, so svojimi starosťami a radosťami a každý od tej hodiny očakáva niečo iné. A aj keď často z nových a cudzích tvárí stávajú tie známe, ako lektor musím ľudí pozorovať a vnímať, komu je vhodné sa v daný deň prihovoriť, s kým zavtipkovať, koho vypočuť, koho sa pri fyzickej praxi dotknúť a posúvať ho ďalej a koho nechať radšej vo svojom tele, samého so sebou.

Už od útleho veku viem, že mi osud nadelil vysokú mieru empatie, ale nikdy som presne nevedela, ako mám túto vlastnosť využívať. Nemala som totiž odvahu ľuďom sa prihovárať, aby si nemysleli, že som divná. Ale joga ma naučila niekoľko vecí: vnímať každého človeka ako jedinečnú bytosť,netrápiť sa tým, čo si kto o mne pomyslí (konkrétne toto som pochopila po tom, ako som na jednej svojej lekcii veľmi húževnato popisovala, že pri pozícii sviečky je dôležité zasunúť si ramená pod telo, čo som sa veľmi zveličene pokúsila aj ukázať a v tom som sa prevalila na stranu a divne sa zrútila smerom na stenu) a nevybíjať si zlú náladu na iných. To sú všetko veci, ktoré vieme, že? Ale naozaj ich aplikujeme do života?

Ja som si z týchto zásad spravila takú malú rutinu. Zo začiatku som sa trošku musela nútiť. Usmiať sa na pani predavačku, pochváliť klientke nový účes, zaželať namosúrenej pani na pošte pekný deň, niekoho žartovne podpichnúť, keď vidím, že je na to vhodná chvíľa alebo si jednoducho spraviť srandu sama zo seba. Časom to začalo ísť samo a niekedy to už beriem ako takú malú hru. A nemyslite si, že sú to nejaké strojené a neúprimné „techniky“, ktoré na ľudí používam, len aby som im zlepšila deň. Ale keď sa naozaj začnete na každého človeka dívať, ako na jedinečnú bytosť, zrazu si uvedomíte, že pretvárku môžete odhodiť do koša.

Náš sused síce nebol primárnou obeťou môjho žartu, ale o to vďačnejšia som bola za jeho úsmev na tvári. Pretože pozitívnu energiu z nášho náhodného stretnutia som potom mohla šíriť ďalej a vyčariť úsmev na tvári ďalším ľudom. Včera to okrem suseda bolo aj mnoho ľudí, ktorí museli v sobotu stráviť v práci – kvôli blížiacim sa Vianociam – asi dlhšiu dobu ako v obvyklú sobotu.

Na internete sa teraz rozmohli adventné kalendáre na všetky možné spôsoby. Minimalisti dávajú každý deň preč jednu nepotrebnú vec, filantropi každý deň podporia jeden dobročinný alebo charitatívny projekt, jogíni sa každý deň odfotia v konkrétnej Ásáne a zavesia fotku na Instagram… A čo takto sa každý deň správať k ľuďom zdvorilo, nezabudnúť nahlas pozdraviť, usmiať sa, poďakovať a prípadne prehodiť pár slov, zistiť či by niekto neocenil vašu pomoc alebo len váš kompliment… A keď si z adventného kelandára urobíte kalendár na celý rok, verte tomu, že vaša snaha sa vám vráti. Možno nie v konkrétnom momente, ale v inom čase, na inom mieste, s iným človekom.

Prajem vám krásne adventné dni!

Published by

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.