Dovoľte si vďaka minimalizmu

Pod šupkou

Čím menej toho mám, tým viac kúzelných vecí mi vstupuje do života. Minimalistický prístup k životu mi ponúkol mnoho priestoru. Na seba. Na svojich blízkych. Na aktivity, ktoré má napĺňajú. Na mojej poslednej prednáške som snahu o minimalizmus prirovnala k jogovej teórii o piatich obaloch, ktoré tvoria naše telo (tzv. panča kóša). Tieto obaly sú akýmisi šupkami, ktoré nás obaľujú. Od tej najhmotnejšej až po obal blaha, samotnú podstatu každého jedinca.

Dnes ale nechcem veľmi zabŕdať do filozofie jogy, skôr sa od nej odraziť a znovu poukázať na jej spojitosť s minimalistickým prístupom k životu. Mnohí vnímajú minimalizmus len ako snahu o zredukovanie množstva vecí, ktoré vlastníme. No veci nám do života prichádzajú neustále, či chceme alebo nie. Minimalizmus pre mňa znamená schopnosť nepripútať sa k týmto veciam, dovoliť im odísť z nášho života. Nelipnúť na fyzickom, ale zachovať si pocit.

Až keď prekonáme „hrubý obal“ materiálneho, môžeme v minimalizme postúpiť ďalej. Na úroveň vzťahov, myšlienok a pocitov, ktoré nás ovplyvňujú. Často zotrvávame vo vzťahoch, ktoré nám už nič neprinášajú, držíme miesto v našich srdciach pre ľudí, ktorí už o to nestoja. A kvôli tomu prichádzame o úžasné bytosti, ktoré nám naša zaplnená kapacita bráni spoznať a dovoliť im vstúpiť do nášho života. Koľko skutočných priateľov máte a koľkí len nesú toto označenie z akéhosi pretrvávajúceho zvyku?

Minimalizmus paradoxne vnímam ako schopnosť dovoliť si.
Dovoliť si byť spokojný.
Dovoliť si byť chvíľu sám.
Dovoliť si nič nerobiť.
Dovoliť si skutočných priateľov.
Dovoliť si mať radosť.
Dovoliť si opustiť negatívne pocity, myšlienky a nálady.
Dovoliť si netrápiť sa.

Ako často sa zožierate niečím, čo v skutočnosti nemôžete ovplyvniť a zmeniť? Ako často si niečo beriete osobne alebo si vytvárate domnienky o niekom inom?  Neustále sme zahlcovaní vonkajším svetom a zabúdame vnímať, čo sami naozaj potrebujeme, čo cítime. Obaľujeme sa šupkami, vrstvíme ich na seba a zabúdame kto vlastne sme. Čo milujeme, čo nám robí radosť. Ako by sme odbočili z cesty, ktorá mohla za úsmev na našej tvári. Niekto odbočil už v detstve, niekto o niečo neskôr.

Vďaka minimalizmu sa môžeme na túto cestu vrátiť. Spomenúť si. Opustiť vzorce, prikázania, sľuby a zvyky. Vrátiť život dieťaťu v nás, ktoré nehľadalo zmysel, ale naplnenie a radosť.

Dovoľte si byť sami sebou.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d bloggers like this: