5 dní úplne sama: Meditačný pobyt v ústraní

Hovorí sa, že človek je prirodzene spoločenský tvor. Od narodenia sme závislí na iných ľuďoch, už v útlom veku nám niekto vštepuje základy spoločenského chovania, učíme sa vychádzať s deťmi v škôlke, škole a neustále si tvoríme siete. Vytrvalo, ako križiaci vo výprave. No vieme byť aj sami so sebou? Len so svojimi myšlienkami, spomienkami a pocitmi?

Obmedzené možnosti nášho bytia

Kedy naposledy ste boli sami? Možno si hovoríte, že sami ste predsa každý deň. Pri bežných činnostiach, ako je cestovanie do a z práce, pri upratovaní, sprchovaní, cvičení…

Možno platí, že sa vtedy s nikým nerozprávate, ani nijako inak osobne neinteragujete. Ste ale skutočne sami? Nekontrolujete každých pár minút sociálne siete, neodpisujete pri tom všetkom na správy a maily, nepočúvate v aute rádio, necvičíte podľa obľúbeného kanálu na youtube?

Ja som si svoju “presýtenosť” začala uvedomovať pred pár mesiacmi. Presýtenosť všetkým a každým. Stále som mala pocit, že mám málo času na seba. Na vlastnú jogovú prax, na občasnú večernú meditáciu, na prechádzky z práce, na všetko to, čo mi dovoľuje na chvíľu vypnúť hlavu. Nepremýšľať nad vecami, ktoré nemôžem zmeniť, neplánovať, nehodnotiť, len byť.

Našťastie sa blížil august. To pre mňa znamenalo, že si konečne “vyčerpám” svoj vianočný darček – meditačný pobyt v ústraní, ktoré leží pri Vzdelávacom centre Zaježová.

Vianoce v auguste

Pobyt som si odhodlane rezervovala už niekedy v apríli, pretože ústranie je dosť vyťažené a termíny sú niekedy obsadené na celé mesiace dopredu. Rozhodla som sa stráviť v ústraní 5 augustových nocí, od štvrtka do utorka. Úplne sama, v chatke uprostred prírody, bez elektriky, s vlastným jedlom, bez internetu, bez hudby, bez ľudí.

Postupne sa odhodlanie začalo meniť na strach a obavy. Čo ak to nezvládnem? Čo budem celé dni robiť? Čo ak ma napadne medveď alebo si ma niekto vyhliadne a v noci ma príde zabiť? Teraz sa už na tom smejem, ale tesne pred mojím pobytom ma tieto myšlienky zožierali neustále. Aj napriek tomu sa ale moja potreba meditačného ústrania stupňovala.

Pripraviť sa, pozor, samota

Výhodou takejto “dovolenky” je to, že nepotrebujete veľa vecí. Preto odpadá zdĺhavé balenie a aj premýšľanie nad tým, čo všetko by sa vám mohlo hodiť. Navyše na stránkach meditačného ústrania je celkom jasne a prehľadne napísané, čo by ste si mali doniesť, a čo naopak v chatke zaručene nájdete.

Pre mňa bola oveľa viac dôležitá psychická príprava. Predsa som nikdy nič podobné nezažila a trochu som sa bála, že budem panikáriť. Najviac asi z “ničnerobenia”, ktoré často vypĺňame sociálnymi sieťami, internetom či televíziou. Nielen z tohto dôvodu som si už niekedy v máji zrušila svoj instagram. Najväčším impulzom pre tento čin ale bolo uvedomenie si, že nechcem strácať svoj čas a svoj život na to, aby som sledovala život niekoho iného.

Z podobného dôvodu som si dva týždne pred samotným pobytom deaktivovala aj facebook. Postupne som sa jednoducho odpájala od vonkajšieho sveta a začala sa viac ponárať do toho vlastného.

Len ja

Vo štvrtok večer som sa pred chatkou rozlúčila s manželom a pánom zo Zaježovej, ktorý mi všetko ukázal a vysvetlil. Zatvorila som za nimi dvere a zostala som sama. Vybalila som si pár svojich vecí, uskladnila jedlo do nádoby, ktorá ho mala ochrániť pred domáci myškami, uvarila som si čaj a sadla som si do kresla.

To kreslo sa stalo mojím najväčším parťákom. V ňom som trávila väčšinu času. Sledovala som z neho krásny pohľad na okolitú prírodu, premýšľala a meditovala, čítala som v ňom knihy, zapisovala si svoje myšlienky a užívala si dúšky teplých nápojov.

Pôvodne som si myslela, že veľa času strávim vonku v prírode, ale nebolo to tak. Samozrejme som sa chodila nadýchať čerstvého vzduchu, počas slnečných dní som sa vyhrievala pred chatkou a sledovala som myšiaka na love, ktorý bol mojím pravidelným návštevníkom (alebo som bola ja na návšteve u neho?). Raz som sa vydala na prechádzku do okolia, ale zistila som, že mi to zbytočne rozvírilo myšlienky. Samozrejme som sa im nechcela brániť, ale čakala som viac na tie prirodzené, ktoré budú vychádzať z môjho vnútra. Navyše “hrozilo”, že stretnem horárov a ja som sa ľuďom chcela úplne vyhnúť.

Samota, ktorá nemá pravidlá

To, ako strávite svoj čas v meditačnom ústraní je úplne na vás. Ste to vy, kto v tej chvíli rozhoduje o každej sekunde, minúte a hodine vášho života. Ale najprv si to musíte uvedomiť a dopriať si ten úžasný pocit slobody. Ja sama som si prvý deň v hlave hovorila vety ako “No, Ika, už by si mala začať meditovať, veď na čo si inak v meditačnom ústraní” a “Nemala by si toľko čítať, veď predsa máš byť úplne sama a meditovať” a “Nemala by si si už zacvičiť aj jogu? Veď si predsa inštruktorka!!” a “Nemala by si toľko spať, veď musíš vstávať so Slnkom ako správny jogín”… bla bla bla.

Môžeme si plánovať koľko chceme, môžeme mať od seba akékoľvek očakávania, môžeme mať dokonca mnohé očakávania od iných ľudí, ale viete čo? Nikdy nič nedopadne tak, ako si to predstavujeme. Alebo len málo čo. Ale nechápte to ako negatívnu vec.

Od meditačného ústrania som neočakávala nič konkrétne. Teda možno okrem toho, že budem prvýkrát v živote len sama so sebou. Nečakala som, že sa vrátim domov osvietená, že už nikdy nesiahnem po nejakom médiu, alebo že budem studnicou poznania a múdrosti.

Nechala som samotu voľne pôsobiť na moje myšlienky, na moje vnímanie, na moju náladu. Maximálne som sa samote otvorila a vtedy som začala lepšie spoznávať samú seba. Nemá zmysel písať vám podrobnosti, pretože každý prežije svoj pobyt v ústraní úplne inak. A každý ten spôsob bude úplne v poriadku.

Navyše nie každý sa pre takýto pobyt rozhodne. A aj to je úplne v poriadku. Pretože možností ako byť aspoň na chvíľu sám, máme všetci dostatok. Je to naše právo, naša sloboda, naša súčasť. Musíme mať ale oči otvorené, aby sme tieto príležitosti neprepásli.

A aj keď je to asi otrepaná myšlienka, tak počas toho, keď ste sami, si budujete vzťah sami so sebou. A so skúseností viem, že pokiaľ sa o tento vzťah nestaráte a zanedbávate ho, tak vzťahy s inými ľuďmi budú komplikované a naštrbené.

Počas môjho pobytu som zažila:

  • smútok
  • radosť
  • slzy
  • smiech
  • prebdenú noc
  • pochopenie
  • odhodlanie
  • odvahu
  • strach
  • zmierenie
  • hnev
  • paniku

A čo vy? Máte skúsenosti s podobnými pobytmi? A boli ste už niekedy naozaj sami?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d bloggers like this: