Dajte smrti zelenú

Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že názov tohto článku mierne zaváňa morbiditou alebo čiernym humorom. O smrti sa predsa nehovorí, aspoň nie do doby, kým je to nutné. Slovo smrť u ľudí často vzbudzuje predčasné pochovávanie sa, privolávanie nešťastia, neváženie si života. Pravda je ale taká, že smrť tu vždy bola a aj bude. Je možno najväčším prítomným momentom v našich životoch.

Čítať ďalej →

Pod šupkou

Dovoľte si vďaka minimalizmu

Čím menej toho mám, tým viac kúzelných vecí mi vstupuje do života. Minimalistický prístup k životu mi ponúkol mnoho priestoru. Na seba. Na svojich blízkych. Na aktivity, ktoré má napĺňajú. Na mojej poslednej prednáške som snahu o minimalizmus prirovnala k jogovej teórii o piatich obaloch, ktoré tvoria naše telo (tzv. panča kóša). Tieto obaly sú akýmisi šupkami, ktoré nás obaľujú. Od tej najhmotnejšej až po obal blaha, samotnú podstatu každého jedinca.

Čítať ďalej →

Veci

V zajatí materiálneho sveta

Či už to chcete alebo nie, pravidelná jogová prax (a tým nemám na mysli len jej fyzickú stránku) nás postupne učí vedomému životu. Vedomému dychu, vedomým činom, vedomej mysli. Pestuje v nás vnútorného pozorovateľa, ktorý nás vracia do prítomnosti v prípade, že naša myseľ odíde niekam na prechádzku alebo zaznamená trpkosť prichádzajúcich negatívnych pocitov, ktoré vznikajú našim skresleným vnímaním reality. Pocity ako žiarlivosť, škodoradosť, neovládateľný hnev, závisť…

Čítať ďalej →

1421 strán

1 421 strán od Nového roku

Spomínate ešte na povinnosť viesť si v škole čitateľský denník? Zapisovať hlavné myšlienky, dej a opis postáv v prečítanej knižke? Aj keď som v detstve nebola nejaký veľký knihomoľ, túto činnosť som zbožňovala. Nahodiť okrasné písmo, vytiahnuť všetky farby z peračníku a keď som pri svižnej jednotke chcela vidieť ešte aj hviezdičku, pridala som výstižnú kresbičku (rýmy sú čisto náhodné).

Čítať ďalej →

vianoce

Zažité paradoxy Vianoc

Stres, nákupy, preplnené obchody, upratovanie, pečenie, varenie, návštevy… nádych, výdych… Vianoce. Dokonalé. Perfektné. Rozprávkové. Krásne. Áno, kebyže sa riadim všetkými marketingovými záležitosťami týkajúcich sa Vianoc, tak vyzerajú veľmi podobne. Proste by som verila tomu, že najprv musím – dajme tomu tak od októbra poriadne na všetkom makať – aby som si potom užila pár pokojných vianočných dní. Niekedy tak premýšľam nad tým, či je naozaj pravda to, že niekto prežíva Vianoce a čas pred nimi v zhone, v strese a napätí? Veď čím sú Vianoce iné od bežného predĺženého víkendu, ktorý sa rozhodneme stráviť pekným výletom alebo blaženým ničnerobením?

Čítať ďalej →

Radosť

Robiť ľuďom radosť, len tak (pre radosť)

Včera som v prízemí nášho paneláku vystrašila suseda. Cielene som sa postavila za stenu a keď zišiel dolu schodmi k hlavným dverám „skočila som mu do úsmevu“ a vybafla naňho zvučné „bu“. Až potom prišlo bleskové uvedomenie si, že obeťou môjho malého žartu nebol môj manžel, ale nič netušiaci pán sused. A tak som ho zavalila spŕškou ospravedlnení a vysvetlení, že som čakala môjho muža a že ma to samozrejme veľmi mrzí. No trhalo mi kútikmi, pretože uznajte, koho by to nepobavilo. Veľmi mi odľahlo, keď sa sused úprimne zasmial a považoval môj vtip za vydarený, pretože uznal, že sa zľakol.

Čítať ďalej →

Meditace

Meditácia: bojovník s prízrakmi

Meditácia bola pre mňa dlhú dobu len pojem. Niečo, o čom sa často hovorí práve v spojitosti s jogou. Sadnúť si, zatvoriť oči a len tak byť. Nemyslieť. Mať prázdnu myseľ. Ale prečo? A ako mi meditácia môže pomôcť mimo tých niekoľkých minúť na podložke? A tak som nemeditovala. Až na pár výnimočných okamihov, keď som sa do toho “dokopala”, lebo však som lektorka jogy. A asi sa to očakáva… Neočakáva.

Čítať ďalej →

podzim

Šťastný nový podzim!

Teplé a príjemné slnko, osviežujúci vánok a trávu zelenajúci dážď. Prišla jeseň. Nie tá astronomická, ale – ako s obľubou používajú meteorológovia – pocitová. A ja sa po dlhej dobe cítim ako v raji a konečne si aj v hospode môžem bez výčitiek (nie mojich, ale čašníkových) objednať čaj, prípadne iný teplý nápoj.

Čítať ďalej →